Vianočné stopovanie môjho života, zastavil mi Boris Kollár.

Autor: Andrea Čajkovičová | 18.12.2015 o 11:54 | Karma článku: 11,38 | Prečítané:  4680x

O úprimnej pomoci a dobrom skutku Borisa Kollára. Boris Kollár ľuďom pomáhal už tesne po revolúcii. 

Písal sa rok 1992. Moje manželstvo prechádzalo krízou. Bývali sme mimo Bratislavy. Mali sme vtedy 2 ročnú dcérku a ja som bola na materskej dovolenke. Manžel mal večný problém pracovať, takže nevedel zabezpečiť rodinu po finančnej stránke. Občas išiel na brigádu, ale to nestačilo. Veľa krát mi pomohli moji rodičia, aby sme mali z čoho žiť, pretože materský príspevok na chod domácnosti nestačil. Prišiel opäť čas, keď sme mali doma posledné financie. Manžela som požiadala nech osloví tentokrát jeho rodičov, aby nám nejakú tú korunu požičali. Povedal mi, že nech si to idem vybaviť sama. Zostala som veľmi nahnevaná. Po výmene názorov som sa rozhodla, že sa pobalím a aj s dcérou a pôjdem k rodičom do Bratislavy.

Zachoval sa tak, že posledné peniaze ktoré by mi vyšli akurát na cestu do Bratislavy mi zobral, a že keď chcem ísť, nech si idem ako chcem. Nakoľko sme v tej dobe nemali ani auto a bola som pevne rozhodnutá že idem k rodičom, nič iné mi nezostávalo a rozhodla som ísť stopom. Samozrejme že som mala strach stopovať, lebo nikdy neviete kto Vám zastaví, ale naozaj mi vtedy nič iné nezostávalo. Postavila som sa s taškami a dvoj ročnou dcérkou na rukách na koniec mesta a začala stopovať.

Bol už november, večer, bola zima a veľa áut nezastavovalo. Zrazu prefrčalo ďalšie a začalo zastavovať kúsok za mnou a začalo cúvať. Potešila som sa. Vtedy som však nevedela aký šok zažijem na konci cesty. Otvorila som dvere uvidela som mladého pána a opýtala sa či by ma nezobral do Bratislavy. Povedal, že keby som nemala so sebou dieťa tak stopárky neberie. Po ceste sme sa zarozprávali a spýtal sa ma, či sa niečo stalo keď idem taká nabalená, ale že ak nechcem, tak nemusím hovoriť. Rozrozprávala som sa, lebo som to potrebovala dať zo seba von. Potom sme odbočili od témy - od môjho problému a začali rozprávať aj o inom a zároveň sme sa aj navzájom predstavili.

Povedal, že sa volá Boris a že podniká na Donovaloch. Keď sme sa blížili k Bratislave, opýtala som sa ho ktorým smerom ide. Povedal, že do centra. Potom sa ma opýtal kam idem ja, povedala som že do Petržalky, ale že stačí keď ma vysadí v centre, že odtiaľ mi ide autobus. Nakoniec ma zobral až priamo tam kde bývali rodičia. Poďakovala som sa mu za ochotu a keď som vystupovala z auta otočil sa a niečo mi vložil do tašky a povedal, že nech si spravíme s dcérkou pekné Vianoce. Keď som sa pozrela lepšie, uvidela som tam peniažky. Hneď na to som ich vybrala a povedala, že to od neho nemôžem prijať. Povedal, že nech si ich zoberiem, že pomáha aj inde a dáva aj na charitu. Nakoniec som po doťahovaní vystúpila, poďakovala a odišla. Keď som prišla k rodičom neverila som vlastným očiam. Keď som vyrozprávala rodičom čo sa mi prihodilo neverili mi. Až po tom ako som ukázala to čo som dostala. V tej dobe to bola jedna celomesačná slušná výplata. Z toho čo mi daroval sme si spravili naozaj pekné Vianoce.

V tej dobe nebol Boris Kollár ešte vôbec mediálne známy a pomáhal už vtedy. Je tomu už 23 rokov. Nikdy som však nezabudla. Kiežby bolo takýchto ľudí viacej.

Ďakujem Boris

Andrea Čajkovičová

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Ministra Gajdoša kritizuje za odklad nových stíhačiek aj jeho tajomník z Mosta

Na čom bude lietať slovenská armáda v budúcnosti, mal povedať minister obrany do konca septembra. Rozhodnutie chce oddialiť o rok, čo je podľa Ondrejcsáka zásadný problém

DOMOV

Ftáčnik vedie v prieskume na bratislavského župana

Jakubec nezískal ani dve percentá.

KOMENTÁRE

Ak nebudeme na Západe, budeme pod Ruskom

Amerika či Británia si môžu populizmus dovoliť, my nie.


Už ste čítali?